Krv, tekutina cirkulujúca v krvných cievach, plní niekoľko úloh. Prenáša
kyslík z pľúc do tkanív (mozgu, svalov, žliaz atď.) a z tkanív
oxid uhličitý do pľúc. Tým plní dôležitú úlohu pri dýchaní. Ďalšou je vyživovacia
úloha krvi. Živiny sa v tráviacom systéme vstrebávajú do krvi a tá ich prenáša
k všetkým bunkám organizmu. Opačne krv z rôznych tkanív odvádza odpadové
produkty látkovej výmeny do orgánov, ktoré ich vylučujú z organizmu. Krv
prenáša tiež hormóny, enzýmy a vitamíny. Zúčastňuje sa na udržiavaní telesnej
teploty, rozdeľuje teplo po celom organizme nepretržite a rovnomerne. Dôležitá
je jej obranná úloha. Svojimi obrannými vlastnosťami je krv schopná brániť organizmus
tým, že ničí choroboplodné zárodky a cudzorodé látky, ktoré doňho vnikli.
Normálne množstvo krvi dospelého človeka zodpovedá jednej dvanástine až desatine
telesnej hmotnosti, čiže pri hmotnosti 60 kg je to asi 5 – 6 l .
Fyzikálne vlastnosti a zloženie krvi
Krv je červená tekutina, ktorá sa skladá z tekutej časti – krvnej plazmy,
a z tuhých súčastí – formovaných elementov, medzi ktoré patria červené
krvinky (erytrocyty), biele krvinky (leukocyty) a krvné doštičky (trombocyty).
Asi jednu polovicu celkového objemu krvi tvorí krvná plazma. Plazma je
tekutina žltkastej farby, obsahujúca až 90% vody. Okrem vody obsahuje anorganické
látky (rôzne soli) a organické látky, ako sú bielkoviny, hormóny, vitamíny, žlčové
farbivá a niektoré dusíkaté látky.
Červené krvinky – erytrocyty
Červené krvinky sú bezjadrové bunky červenej farby. Tvoria najpočetnejšiu
časť krvných formovaných elementov. Zdravý dospelý človek má asi 25 biliónov
červených krviniek. Počet erytrocytov v 1 μl (mikrolitri) krvi zdravého muža
je asi 5 miliónov a zdravej ženy asi 4, 5 milióna (1 μl = 1 tisícina
ml = 1 mm3). Erytrocyty vznikajú v červenej kostnej dreni. Na
ich tvorbu okrem iných látok je potrebné železo, ktoré sa do organizmu dostáva
v potrave.
Veľký význam pri ich tvorbe má tiež vitamín B 12 . Životnosť erytrocytov je 100-120
dní. Za tento čas sa opotrebujú a rozpadajú v slezine.
Hlavnou úlohou erytrocytov je prenos kyslíka. Vykonávanie tejto funkcie umožňuje
erytrocytom červené krvné farbivo – hemoglobín , ktorý má vo svojej molekule
železo. Červené krvinky obsahujú najviac železa zo všetkých buniek organizmu.
Pri nedostatku hemoglobínu vzniká chorobný stav – málokrvnosť (anémia ).
Choroba sa prejavuje únavou, dušnosťou, bolesťami hlavy. Príčinou týchto ťažkostí
je nedostatočná výmena kyslíka a oxidu uhličitého. Málokrvnosť môže byť
zapríčinená i zmenšeným počtom erytrocytov.
Biele krvinky – leukocyty
Biele krvinky sú bezfarebné bunkové útvary, obyčajne okrúhleho tvaru, s bunkovým
jadrom. V 1 μl krvi sa nachádza 4 000 – 6 000 leukocytov. Pri väčšine infekčných
procesov spojených s akútnym zápalom sa ich počet výrazne zvyšuje. Stav,
kedy ich hodnoty prekročia 10 000 na 1 μl sa nazýva leukocytóza.
Leukocyty sa podľa vzhľadu delia na granulocyty, monocyty a lymfocyty.
Väčšiu časť z celkového počtu leukocytov tvoria granulocyty (60–70%). Lymfocyty
sú zastúpené 20–30% a monocyty iba 2–6% . Každý druh leukocytov má vlastnú
úlohu.
Granulocyty
Granulocyty sa nazývajú podľa zrniečok, ktoré sa nachádzajú v ich plazme
(tekutá časť bunky). Granulocyty sa tvoria v kostnej dreni. Prvým bunkovým
predchodcom granulocytov je myeloblast, z ktorého postupným delením a dozrievaním
vzniká granulocyt. Časť granulocytov zaniká ešte v kostnej dreni počas ich
vývoja. Všetky granulocyty, ktoré sa vyplavia z kostnej drene do obehovej
krvi, necirkulujú. Približne 50% z nich je uložených na vnútornom povrchu
cievnej steny. Prítomnosť granulocytov v obehovej krvi je len prechodná
a krátka. Granulocyty z krvi prechádzajú z ciev do tkanív, kde
žijú asi 2-3 dni.
Hlavnou funkciou granulocytov je zabezpečenie obrany organizmu voči infekciám.
Granulocyty sa vyznačujú fagocytárnou schopnosťou. Je to schopnosť pohlcovať
a ničiť choroboplodné zárodky (baktérie) a iné cudzorodé látky, ktoré
vnikli do organizmu. Fagocytóza sa uskutočňuje tak, že granulocyt svojím
telom škodlivinu úplne obklopí a vlastnými enzýmami ju usmrtí a rozloží.
Vniknutie cudzorodej látky do organizmu je priamym podnetom na zvýšenie tvorby
granulocytov.
Monocyty
Monocyty sú veľké biele krvinky, ktoré vznikajú v kostnej dreni z myeloblastov.
Nemajú teda samostatnú materskú bunku, lebo myeloblast je spoločným predchodcom
(prekurzorovou bunkou) pre monocyty aj granulocyty. Vyplavujú sa do obehovej
krvi a odtiaľ prenikajú do tkanív, kde sa z nich tvoria makrofágy .
Tieto tvoria mononukleárny fagocytárny systém. Makrofágy majú odlišné funkcie
podľa tkaniva, v ktorom sú umiestnené. Iné funkcie plnia makrofágy v pečeni,
iné makrofágy v slezine, v pľúcach a iných orgánoch.
Monocyty sú schopné fagocytovať väčšie častice ako granulocyty. Majú významnú
úlohu pri bunkovej imunite t.j. pri transplantácii buniek a orgánov ako
aj pri vírusových infekciách.
Lymfocyty
Lymfocyty sú malé biele krvinky, ktoré sa tvoria v kostnej dreni a v lymfatickom
tkanive, t.j. v lymfatických uzlinách, slezine, týmuse (detskej žľaze) a lymfatickom
tkanive zažívacieho ústrojenstva. Lymfocyty sa podľa pôvodu delia na
T- lymfocyty (týmusové) a B- lymfocyty (z kostnej drene). T- lymfocyty sa
zúčastňujú hlavne na celulárnej (bunkovej) imunite t.j. na priamej toxickej pôsobnosti
proti bunkám, parazitom, vírusom a niektorým baktériám, ako aj pri reakciách
počas odhojovania tkanivových a orgánových transplantátov. B-lymfocyty sú
nositeľmi humorálnej (protilátkovej) imunity. Tvoria protilátky proti rôznym
antigénom (bunkám, mikróbom, bielkovinám a pod.). Protilátky sa naviažu
na antigény, ktoré sa tak stanú cudzorodým elementom pre granulocyty a tieto
sú potom schopné ich zlikvidovať.
Lymfocyty sa z kostnej drene a týmusu dostávajú do obehovej krvi
a lymfatických orgánov. Z celkového množstva lymfocytov sa najviac
(70%) nachádza v lymfatických orgánoch. V krvi sú iba 4%, v kostnej
dreni menej ako 15% a zvyšok v ostatných orgánoch. Lymfocyty môžu žiť
niekoľko mesiacov až rokov. Časť z nich však žije iba niekoľko dní.
Trombocyty – krvné doštičky
Trombocyty sú nepravidelné bezjadrové útvary. Tvoria sa v červenej kostnej
dreni. Sú veľmi krehké a ľahko sa lámu. Pri ich rozpade sa uvoľňuje látka
zvaná tromboplastín (trombokináza), ktorá je dôležitá pri zrážaní krvi.
Množstvo trombocytov v 1 μl krvi kolíše okolo 150 000 až 350 000. Ak je nedostatok
trombocytov, vzniká porucha zrážania krvi, krv sa zráža neskoro.
Krvný obraz
Krvný obraz poskytuje podrobné informácie o počte jednotlivých krvných
elementov, množstve hemoglobínu a hematokrite. Hematokrit udáva
pomer objemu erytrocytov ku objemu krvnej plazmy. Vyjadruje sa v percentuálnych
hodnotách. Pre určenie krvného obrazu je potrebné odobrať chorému malé množstvo
krvi a odoslať ju do hematologického laboratória.
Normálny krvný obraz
| Erytrocyty |
4, 5 – 5,5 mil/μl |
| Trombocyty |
150 000 – 350 000 /μl |
| Leukocyty |
4 000 – 9 000/μl |
| Hemoglobín |
muži 140 –180 g/l |
| |
ženy 120 –160 g/l |
| Hematokrit |
muži 47 – 53 % |
| |
ženy 40 – 48 % |
––––––––––––––––––––––-
1 μl (mikroliter) = 1 tisícina ml = 1 milióntina litra
Dnes sa počty jednotlivých krvných elementov udávajú v krvnom obraze
v hodnotách na liter a nie na mikroliter.
| Erytrocyty |
4, 5 – 5, 5 x 1012/ l |
| Trombocyty |
150 – 350 x 109/ l |
| Leukocyty |
4 – 9 x 109/ l |
Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov bielych krviniek z ich celkového
počtu poskytuje diferenciálny krvný obraz .
Kostná dreň
Kostná dreň je miestom tvorby červených a bielych krviniek, trombocytov
a monocytov. Tieto krvné elementy sa tvoria v aktívnej červenej kostnej
dreni. Červená farba pochádza od hemoglobínu erytrocytov a od krvi v krvných
cievach kostnej drene. Červená kostná dreň sa vyskytuje v plochých
a malých kostiach hrudníka, v stavcoch, lebke, krížovej kosti a panvových
kostiach. V dlhých kostiach dospelého človeka sa nachádza tuková kostná
dreň , ktorá má žltkasté sfarbenie zapríčinené prítomnosťou tuku.
V červenej kostnej dreni sú prítomné jednotlivé kmeňové krvotvorné
bunky , z ktorých vznikajú krvinky všetkých vývojových radov. Postupným
vývojom (delením a dozrievaním) sa vytvárajú z proerytroblastov erytrocyty,
z myeloblastov granulocyty a monocyty, z lymfoblastov lymfocyty,
z megakaryoblastov megakaryocyty a z nich následne trombocyty.
Lymfatický systém
Lymfatický systém (miazgové orgány) sa tiež podieľa na krvotvorbe, konkrétne
tvorbe lymfocytov. K lymfatickým orgánom patrí týmus (detská žľaza), slezina,
lymfatické uzliny a lymfatické tkanivo zažívacieho ústrojenstva. Týmus je
žľazový orgán medzi ľavými a pravými pľúcami vpredu. Lymfatické uzliny bývajú
uložené v skupinách, pričom do danej skupiny uzlín sa vlieva lymfa (miazga)
prichádzajúca z príslušnej oblasti tela. Preto tieto uzliny sa nazývajú
regionálne (spádové). Poznáme regionálne uzliny záhlavové, predné a zadové
ušnicové, podsánkové, príušnicové, krčné, pazuchové a slabinové. Početné
lymfatické uzliny sa nachádzajú v oblasti panvy, brušnej a hrudnej
dutiny.
Lymfatické uzliny sú navzájom pospájané lymfatickými cievami. Lymfatické
cievy prebiehajú v sprievode krvných ciev alebo utvárajú bohato rozvetvenú
sieť v tkanivách a orgánoch. V lymfatických cievach prúdi lymfa.
Je to tekutina, ktorá vzniká prefiltrovaním krvnej plazmy cez steny kapilár (vlásočníc).
Lymfa má funkciu transportnú, zúčastňuje sa na prenose živín a odpadových
látok buniek. Lymfatické orgány sa zúčastňujú na obrane organizmu, pretože sú
i miestom vzniku lymfocytov.
|