Psychologické problémy chorého na leukémiu

Leukémia zvyčajne postihuje človeka doposiaľ zdravého, plného života, preto chorý oboznámený s vlastnou diagnózou zažíva silný psychický otras, ktorý môže i nepriaznivo vplývať na priebeh ochorenia. Jednou z príčin takého psychického šoku sú nedostatočné vedomosti o jeho chorobe a o pokrokoch, ktoré sa dosiahli v poslednom období v jej liečbe. Je žiaduce, aby pacient bol aspoň stručne oboznámený so základmi svojej choroby, o možnostiach jej liečby, ale i o sprievodných nepriaznivých účinkoch jednotlivých liečebných metód. Potrebné informácie mu môže poskytnúť ošetrujúci lekár, ale i táto brožúra.

Psychická rovnováha človeka je veľmi dôležitá pre obranný systém organizmu, ktorý hrá významnú úlohu napr. i pri chemoterapii. Je dokázané, že stres má škodlivý vplyv na celý organizmus. Chorý sa nesmie poddať chorobe a stať sa pasívnym účastníkom liečby, ale naopak musí zaujať pozitívny postoj a stať sa aktívnym členom liečebného tímu tvoreného lekárom a ošetrovateľským personálom. Takáto aktivita má stimulujúci efekt na chorého a vedie ku zlepšeniu kvality jeho života.

Chorý by sa mal predovšetkým zamerať na zvládnutie svojej choroby. Aby dosiahol tento cieľ, musí úzko spolupracovať s lekármi a ostatným zdravotníckym personálom. Musí sa disciplinovane podrobovať všetkým liečebným procedúram. Musí pravidelne užívať všetky predpísané liečivá – cytostatiká, i keď mu tieto spôsobujú subjektívne ťažkosti a vyvolávajú v ňom dojem, že sa jeho zdravotný stav zhoršuje. Pritom je mimoriadne dôležitý citlivý prístup celého ošetrujúceho personálu k pacientovi. Chorému treba pomáhať uvedomiť si bezpodmienečnú nutnosť liečby a vysvetľovať mu jednotlivé terapeutické postupy, ktoré musí absolvovať.

Pacient by sa počas choroby nemal uzatvárať do seba, pretože čím viac o nej rozmýšľa, tým viac problémov sa v ňom vynára. Naopak je žiaduce, aby bol otvorený voči svojmu okoliu, príbuzným a priateľom, ktorí neraz majú o neho väčšie obavy ako on sám.

Veľmi často je nielen pre pacienta a jeho príbuzných, ale i pre lekára ťažké hovoriť otvorene o diagnóze, liečbe a prognóze choroby. Je žiaduce a dobré, ak od samotného chorého vyjde iniciatíva k takému otvorenému rozhovoru, ktorý môže zlepšiť kontakt medzi pacientom a lekárom. Rovnaké rozhovory s príbuznými, najbližšími priateľmi alebo ľuďmi tiež postihnutými leukémiou môžu zas pomáhať pacientovi prekonávať vnútorný pocit izolovanosti s jeho problémami.