Liečba jednotlivých foriem leukémie

Liečba akútnych leukémií

U pacientov s akútnou leukémiou je bezpodmienečne potrebné zahájiť intenzívnu liečbu ihneď po diagnostikovaní choroby. Neliečená choroba veľmi rýchlo postupuje a po niekoľkých týždňoch alebo mesiacoch vedie k smrti pacienta. Výnimkou sú niektorí chorí s akútnou myeloickou leukémiou s nenápadným a pomalým priebehom, ktorí spočiatku nevyžadujú špeciálnu protileukemickú liečbu. Ide zvyčajne o starých ľudí s celkovým dobrým zdravotným stavom. Jediným príznakom choroby je anémia , ktorú možno liečiť transfúziami krvi. Chemoterapia sa začne aplikovať až pri zhoršení choroby.

Cieľom protileukemickej liečby je zničenie čo najväčšieho počtu leukemických buniek, obnovenie normálnej krvotvorby, zabránenie relapsu (návratu) choroby a pokus o dosiahnutie trvalého vyhojenia. Dôležitou súčasťou liečebného postupu je i podporná liečba a prevencia krvácavých a infekčných komplikácií.

Liečba ALL

Liečba sa rozdeľuje do niekoľkých fáz. Začína sa tzv. indukčnou liečbou , počas ktorej sa podá niekoľko cyklov intenzívnej chemoterapie s cieľom dosiahnuť kompletnú remisiu . Asi u 80% pacientov kompletná remisia nastáva o jeden mesiac po indukčnej liečbe. Potom nasleduje konsolidačná liečba , cieľom ktorej je ďalšími cyklami chemoterapie zničiť prípadné zvyšky leukemických buniek. Udržiavacia liečba začína hneď po konsolidačnej. Je to dlhodobá chemoterapia, ktorá má zlikvidovať prežívajúce leukemické bunky v organizme. Celková liečba trvá dva až tri roky.

U viac ako 40% pacientov s ALL existuje reálne nebezpečie leukemického postihnutia meningov. Vo väčšine prípadov možno tomu zabrániť profylaktickou terapiou . Táto spočíva v ožiarení oblasti hlavy a súčasnej aplikácii cytostatika lumbálnou punkciou do priestorov medzi mozgovomiechové obaly . Rovnako sa postupuje u chorých s leukemickou meningitídou.

Transplantácia sa vykonáva u detských pacientov len pri vysokom riziku a pri relapse (obnovení) ochorenia. Viac ako 50% detí prežíva po nej 5 rokov, pričom väčšina z nich sa hodnotí ako trvale zhojené.

U dospelých sa udržiavacou chemoterapiou dosahuje 5-ročné prežívanie bez príznakov ochorenia v 25% prípadov. Vzhľadom k tomuto nie príliš priaznivému výsledku sa transplantácia kmeňových krvotvorných buniek pri ALL v dospelom veku vykonáva častejšie ako v detskom veku, najmä u mladších chorých, pričom alogénna transplantácia dáva podstatne lepšie výsledky.

Liečba AML

Liečebný postup je úplne iný ako pri ALL. Liečba začína indukčnou chemoterapiou, ktorou sa dosahuje kompletná remisia u 65 – 80% pacientov. Po dosiahnutí kompletnej remisie nasleduje podanie 1 – 3 cyklov konsolidačnej chemoterapie. Od dlhodobej udržiavacej chemoterapie sa u dospelých upustilo. Uprednostňuje sa transplantácia kmeňových krvotvorných buniek. Výsledky alogénnej a autológnej transplantácie sú pri AML porovnateľné a vyliečených je 60 – 70 % pacientov, pokiaľ sa transplantácia robí v 1. kompletnej remisii ochorenia. Profylaktická meningeálna liečba sa niekedy realizuje u detí, pretože u nich býva leukemické postihnutie meningov častejšie ako u dospelých. Transplantácia sa vykonáva väčšinou u pacientov mladších ako 55 rokov.

Liečba CML

CML je ochorenie, ktoré chemoterapiou nie je vyliečiteľné. Trvalé vyliečenie možno dosiahnuť iba alogénnou transplantáciou KB. Liečebný postup sa líši podľa toho, či chorý má súrodenca s identickým HLA alebo nie. Pokiaľ ho má a je 45-ročný alebo mladší, užíva spočiatku perorálne cytostatiká a potom sa čo najskôr vykoná transplantácia. Ak chorý nemá vhodného súrodenca, je mladší ako 25 – 30 rokov a nájde sa nepríbuzenský darca s identickým HLA, realizuje sa nepríbuzenská transplantácia, ktorá je však rizikovejšia ako príbuzenská.

U chorých, ktorí nemajú darcu s identickým HLA je hlavnou liečbou imunomodulačná liečba Interferónom a . Interferón je látka bielkovinovej povahy, ktorej tvorbu v bunke vyvoláva vírus. Interferón sa po uvoľnení z bunky do prostredia naviaže na iné bunky a sprostredkuje ich rezistenciu voči vírusovej infekcií. Okrem vírusov produkciu interferónu v rôznych bunkách a orgánoch vyvolávajú aj iné činitele, napr. baktérie a ich produkty (endotoxíny). Interferón má tiež schopnosť utlmovať rozmnožovanie buniek, aj nádorových. Taktiež zasahuje do imunitného systému organizmu. Tak napr. pri imunomodulačnej terapii leukémie interefón modifikuje produkciu antigénov na nádorových (leukemických) bunkách. Následkom tejto zmeny antigénov sa nádorové bunky stávajú ľahšie rozpoznateľnými pre T- lymfocyty a protilátky, ktoré sú potom schopné nádor zničiť. Interferón dnes možno pripraviť umelo. Pacientom sa podáva vo forme podkožných injekcií buď samostatne alebo v kombinácii s cytostatikami.

Takto možno niektorých chorých udržať i niekoľko rokov v chronickej fáze . Keď táto liečba prestane byť účinná a chorý spĺňa podmienky pre transplantáciu, vykoná sa alogénna transplantácia u chorých starších ako 45 rokov (mladší sa transplatujú čo najskôr, starší, pre vyššie riziko až pri zlyhaní liečby IFN- a), prípadne na niektorých pracoviskách autológna transplantácia, po ktorej sa niekedy obnoví účinnosť liečby interferónom.

Alogénne i autológne transplantácie treba u chorých s CML realizovať v chronickej fáze ochorenia. Po alogénnej transplantácii uskutočnenej v chronickej fáze chorí dlhodobo prežívajú až v 60 – 65%, zatiaľ čo po transplantácii v akútnej (blastovej) fáze iba asi v 15%.

Najmodernejšou liečbou je v súčasnosti GLIVEC, ktorý u mnohých chorých vedie k dočasnému vymiznutiu leukemického klonu .

Liečba CLL

Pacienti s neaktívnou chorobou, t.j. bez celkových príznakov, nevyžadujú okamžitú liečbu. S liečbou treba začať až keď sa objavia príznaky zhoršenia choroby. Najúčinnejšia liečba je chemoterapia.

Rádioterapia sa indikuje pri nadmernom zväčšení lymfatických uzlín alebo sleziny. Zriedkavo sa používa celotelové ožiarenie.

V indikovaných prípadoch sa robí chirurgické odstránenie sleziny . Dôležitá je liečba antibiotikami, pretože pacienti majú zvýšený sklon k rôznym infekciám. U pacientov päťdesiatročných a mladších sa niekedy skúša transplantácia KB.

Najmodernejšími liekmi sú monoklónové protilátky namierené priamo proti nádorovým bunkám. CLL nie je vyliečiteľná. Liečbou možno zmierniť niektoré pre pacienta nepríjemné prejavy choroby, spomaliť jej priebeh a zabrániť vzniku komplikácií.